ŽIVÉ PLOTY

06.02.2013 20:40

Živé ploty z ihličnatých drevín

Živé ploty z ihličnanov sú v trvalej a veľkej obľube značnej časti majiteľov záhrad a pozemkov. Za ich najväčšiu výhodu sa považuje celoročný efekt. Atraktívny vzhľad ihličnanov i v zimnom období často rozhoduje práve o uprednostnení týchto rastlín pred listnatými drevinami. V záujme objektivity je však nutné dodať, že v istých situáciách bývajú ihličnany pomerne citlivé na niektoré vplyvy. Aj v relatívne chudobnom sortimente ihličnanov vhodných pre živé ploty sú ale zreteľné značné rozdiely v nárokoch na prostredie. Vhodný výber správneho druhu a odrody je často najlepším kľúčom k úspechu.

Pracovný postup

1. Pomocou špagátu vytýčime tvar živého plotu, ktorý môže mať presné geometrické proporcie, ale môže sa tiež vinúť do rôznych kriviek a nepravidelných tvarov. Rýľom si naznačíme obvod budúceho rigola, jeho šírka by mala byť minimálne dvakrát väčšia, než je šírka zemného balu vysádzanej rastliny.

2. Vykopeme rigol, ktorý by mal byť hlboký 30 až 40 cm pre bežné veľkosti vysádzaných drevín. Pri nadmerne veľkých drevinách musí byť hĺbka rigolu adekvátna veľkosti zemného balu.
Dbáme, aby dno rigolu nebolo ubité. V niektorých prípadoch býva prospešné dno rigola rozrušiť rýľom alebo krompáčom. Robí sa to preto, aby korene rastlín mohli časom ľahšie preniknúť do pôdneho profilu mimo rigolu.

3. Na dno rigolu nasypeme vrstvu záhradníckeho substrátu, kvalitnej ornice, alebo kompostovej zeminy.
V tejto fáze môžeme taktiež pridať dlhodobo pôsobiace hnojivo. Na vrstvu substrátu alebo kompostovej zeminy vrátime veľkú časť pôdy vykopanej z rigolu a všetko dôkladne premiešame tak, aby nám vznikla homogénna pôdna zmes. Rastliny určené na výsadbu do živého plota rozmiestnime pozdĺž celého záhonu v rovnakých vzdialenostiach tak, aby sa nestalo, že na konci výsadby bude niekoľko rastlín chýbať.

4. Po týchto prípravách môžeme rastliny vysadiť na trvalé miesto. Dreviny, ktoré majú zemný bal, sa vysádzajú spolu s jutovým obalom alebo špeciálnou sieťkou, ktorá drží bal pohromade. Tieto obaly sú zo špeciálnych materiálov, ktoré sa v pôde rýchlo rozložia.  Vysadené rastliny zalejeme, výsadbu môžeme nakoniec zamulčovať vrstvou drvenej kôry. Aby pri rastlinách nedochádzalo k zahnívaniu, vrstva kôry by nemala byť zbytočne vysoká.

 

Výsadbové vzdialenosti
Jednou z najčastejších otázok v súvislosti so zakladaním živých plotov býva, koľko rastlín sa vysádza na bežný meter, inými slovami, ako ďaleko sa od seba rastliny vysádzajú. Odpoveď vždy závisí od aktuálnej veľkosti rastlín a spôsobu ich počiatočného pestovania. Pri ihličnanoch sa zvyčajne počíta so vzdialenosťou medzi jednotlivými rastlinami 50 až 90 cm. Menšiu vzdialenosť volíme pri výsadbe úzkych a kónicky rastúcich kultivarov, väčšie rozstupy doprajeme bujnejšie a do šírky rastúcim druhom. Celkom iná situácia je pri listnatých drevinách, ktoré sa vysádzajú v hustejšom spone. V prípade výsadby mladých rastlín nie je nijak mimoriadne vysadiť na bežný meter 6 až 8 rastlín. Dobre vykonanú výsadbu mladých bukov ukazuje obrázok. Rastliny vysadené v takejto silnej konkurencii viac bojujú o priestor a ich rast býva rýchlejší.

Starostlivosť a údržba
Aby tvarované živé ploty mohli plniť svoju funkciu a zároveň nestratili svoju atraktivitu, budú vyžadovať určitú dávku starostlivosti a času. Okrem najbežnejšej starostlivosti, akou je polievanie či hnojenie, budú tieto živé zelené steny vyžadovať najviac ručnej práce pri strihaní a tvarovaní. Práve táto činnosť je pre majiteľov živých plotov komplikovanou záležitosťou. Viac než práca samotná, najťažšie býva rozhodnutie, kedy je správny čas na tieto razantné zásahy. Toto rozhodnutie má silný psychologický náboj, lebo len veľmi neradi pripravujeme rastliny o cenné centimetre, ktoré konečne narástli v túžbe po vytvorení súkromia.
Iba pravidelné strihanie živých plotov však vedie k ich dokonalosti. Jedine pravidelne strihané živé ploty môžu byť vitálne, husté a nepriehľadné. Pri strihaní sa často stáva, že sa upravuje iba horná hrana živého plota. Je však dôležité venovať sa i bočným hranám, pretože každé zrezanie podporuje ďalšie rozvetvovanie nových výhonov. Pritom toto strihanie nemusí byť nijak radikálne. Stačí iba zľahka zrezať špičky výhonov.

Na príklade jedinej odrody cyprušteka (Chamaecyparis lawsoniana ,Columnaris‘) sa môžete presvedčiť, aké dôležité je včasné a správne strihanie. Na prvom obrázku je živý plot, ktorý nebol strihaný nikdy alebo len minimálne.

Ďalší obrázok ukazuje živý plot krátko po ostrihaní. Pravdepodobne ide o rastliny, ktoré sa do živého plota vysadili relatívne nedávno.

Na tejto snímke je opäť tá istá odroda, tento živý plot je však pravidelne hnojený a pravidelne a často strihaný.

Strihanie živých plotov by sa malo vykonávať podľa miestnych podmienok tri- až štyrikrát ročne. Optimálny čas na prvý zásah nastáva v období, keď pominie riziko väčších mrazov, ale rastliny pritom ešte nepučia. To býva obvykle koncom marca až začiatkom apríla. Druhým termínom na rez drevín býva druhá polovica júna až začiatok júla. A po tretíkrát, väčšinou naposledy, možno bez rizika následkov rezať približne do polovičky septembra. Od zimného rezu, ktorý bol kedysi celkom bežný sa v súčasnosti upúšťa.

Aby bol váš živý plot naozaj pekný, je nutné vracať do pôdy živiny, ktoré rastliny odčerpávajú intenzívnym rastom. Hnojenie by malo prebiehať v dvoch etapách. Počas vegetačného rastu - najmä v období od konca apríla do konca júna - je nutné pomáhať živým plotom v raste. Ten podporuje predovšetkým dusík. Najistejšie ho rastlinám dodáte, keď použijete niektoré zo špeciálnych hnojív určených pre jednotlivé kultúry. Začiatkom septembra ešte možno vykonať jedno hnojenie, tento raz by mal mať prevahu draslík, ktorý podporuje lepšie vyzrievanie výhonov, a tým aj lepšie prezimovanie.

Ak sa vám navyše podarí zabrániť vašim štvornohým miláčikom, aby sa nechodili venčiť k živým plotom, ďalej aby vaše ploty neplávali vo vode od nadmernej polievacej starostlivosti, ale aby ani netrpeli suchom, potom je veľmi pravdepodobné, že s týmto návodom rýchlo dosiahnete váš cieľ.